mBank
Verte či nie, sú krajiny a kontinenty, ktoré aj dnes, v 21. storočí, nemajú dostatok potravín či pitnej vody a každý deň je pre nich bojom o prežitie. V roku 2013 žilo z 1,90 dolára na deň takmer 10,7 % ľudstva. Extrémna chudoba je stále problém, ktorý sa na našej planéte vyskytuje. Ako žijú takíto ľudia?
Vďaka Daniele Sopkovej, ktorá sa vybrala na pracovnú stáž do Zambie, máme celkom presný prehľad. Tri mesiace strávila Daniela v najchudobnejšej štvrti hlavného mesta Lusaka, kde žila, navštevovala a vyučovala miestne komunity detí.
V Zambii žije dokopy 17 miliónov ľudí a nájdete v nej zhruba 72 jazykov. Nezamestnanosť je tu 50 % a približne 68 % obyvateľstva žije pod hranicou chudoby. Krajina je známa výskytom rizikových chorôb ako malária a HIV, ktorým trpí zhruba 15 % obyvateľstva. Približne pätina detí zomrie do veku 5 rokov.
Denná rutina
Drvivá väčšina najchudobnejších rodín prebýva v prenajatých chatrčiach. V jednej izbe často nájdete celú rodinu, napríklad matku s ôsmimi deťmi. Rodiny sú zvyčajne bez otcov a to najmä kvôli tomu, že vycestujú za lepšou prácou alebo odchádzajú do get kvôli drogovej závislosti. Chatrče sú vybavené matracom, prípadne dvoma, gaučom a stolom. Stoličky sú skôr výsadou bohatých. V každej chatrči je hlinený „sporák“ na uhlie slúžiaci na ohrev a výrobu jedla. V najchudobnejších rodinách by ste elektrinu a vodu hľadali len márne. Vodu si domáci v najchudobnejších štvrtiach ako Chibolya musia donášať. Priestory (iba zem, žiadna latrína) za domom slúžia ako toalety, čím sa deti ani nemôžu vyvarovať žltačke a iným chorobám.
Strava v krajine pozostáva zvyčajne z cibule, kukurice, batatov, húseníc a sušených rýb. Najbežnejšia je naschima, kukuričná kaša, ktorá je najčastejšou prílohou, ale aj samostatným jedlom kvôli svojej nízkej cene a vysokému obsahu proteínov a živín. 10 litrov kaše vás vyjde asi na 7 eur a vydrží celej rodine mesiac až dva. Mäso a mliečne výrobky sú kvôli vysokým cenám sviatočnou záležitosťou. Obed pre ôsmich ľudí, pozostávajúci z naschimy, cibule a paradajok tu vychádza (pokiaľ do ceny nerátame kukuričnú kašu) na 2 eura.
Príjem/výdaj
Väčšina týchto chudobných ľudí si príjem zabezpečuje predajom na trhu. Ponúkajú tu zvyčajne pečivá z lístkového cesta, rôzne muffiny, ďalej vypestované suroviny ako paradajky, cibuľu či bataty. Tiež vás zaujíma za koľko? Sumy sú uvedené v miestnej mene kwacha (ZMK)
- chlieb: 8 ZMK (0.77 EUR)
- cestoviny: 6 ZMK (0.57 EUR)
- vákuovo balená saláma: 15 ZMK (1,73 EUR)
- sušienky: 4–10 ZMK (0,38–0,96 EUR)
- voda (5 l): 11 ZMK (1,06 EUR)
- plechovka fazule: 7 ZMK (0.67 EUR)
- nátierkové maslo: 18 ZMK (1,73EUR)
- plátkový syr (ten najlacnejší):15 ZMK (1,73 EUR)
- avokádo: 10 ZMK (0.96 EUR)
Mesačný príjem jednej rodiny je asi 500 zambijských kwach, v prepočte asi 50 eur (nie, nesekli sme sa o jednu nulu). Matky si zvyčajne zarábajú praním bielizne a deti chodia predávať na trh zeleninu, ovocie alebo rôzne pečivá.
Okrem iného na trhu nájdete „pochúťky“ ako krokodílie mäso, obchodujú však aj s elektronikou – najmä mobilmi. Predávajú tiež oblečenie a rôzne kusy nábytku, ktorý dokážu vyrobiť prakticky z ničoho. Gauč z paliet, šarkan z igelitky či lopta zo zmotanej látky.
Svoje príjmy míňajú zvyčajne na alkohol, cigarety, ktoré sú tu mimoriadne lacné, a časť putuje na náboženské obrady (žije tu 70 % kresťanov a 25 % moslimov).
Zdravotný systém
Zdravotná starostlivosť je tu len pre tých, ktorí si dokážu zaplatiť poistenie. Dokonca aj v prípade banálneho ošetrenia ako napr. slepého čreva vás v nemocnici bez poistenia neošetria. Nízka informovanosť, nedostupnosť informácií a vzdelávací systém na žalostnej úrovni nepomáhajú pri výskyte chorôb. Paradox je, že aj napriek tomu, že sa misionári obyvateľom snažili vysvetliť, aby využívali prezervatívy, čo by znížilo prenos a výskyt HIV, náboženstvo bolo silnejšie. Miestni farári častokrát presviedčali ženy, že kondómy sú infikované vírusom a nemajú ich používať.
Touto cestou chceme poďakovať Daniele Sopkovej za cenné informácie a rady pri písaní článku.