Platí stále, že dobrá gazdiná pre pierko plot preskočí? V prípade, že by šlo o pierko novozélandského vtáka huia, asi áno. Na niektorých známych prísloviach je už vidno, že vznikli v dávnej minulosti.
Dobrá gazdiná pre pierko aj plot preskočí
Periny a vankúše sa dávnejšie plnili perím, ktoré sa najprv muselo ručne našklbať. Bola to namáhavá a zdĺhavá práca. Chudobní ľudia navyše nemali toľko hydiny, aby si mohli dovoliť perím plytvať. Dnes by už drvivá väčšina z nás pre husacie alebo kačacie pierko rozhodne nikam neskákala (výnimku možno tvoria zapálení ornitológovia). Niečo iné by bolo, keby šlo o pierko vtáka huia. Jedno jediné pierko tohto vyhynutého vtáka sa totiž pred šiestimi rokmi vydražilo za rekordných ca. 4 700 euro.
Čo na nôž, to za groš
Za groš by ste si v minulosti zaobstarali menej kvalitný nôž, ale podľa dostupných materiálov sa v 16. storočí dala za jeden groš kúpiť uzda a v 15. storočí 18 tehál, čo nie je zase také zlé. Groš sa dnes na aukciách predáva zhruba za 37 eur. Cena sa odvíja od dátumu ražby, stavu a ďalších kritérií, môže byť aj vyššia. Za také peniaze dnes už zaobstaráte pomerne obstojný nôž.
Za korunu si nechá aj koleno prevŕtať
To sa zase hovorilo o extrémne hrabivých alebo lakomých ľuďoch. Hodnota koruny však od čias vzniku tohto porekadla klesla a vôbec, na zákroku spočívajúcom vo vŕtaní kolená by ste dnes ani nikdy v minulosti veľmi nezarobili. Ľudia v zúfalej finančnej situácii sú však bohužiaľ schopní podstúpiť oveľa drastickejšie zásahy za peniaze. Obyvatelia Európy a USA mnohokrát jazdia kvôli transplantácii orgánov do Číny, Indie alebo Pakistanu, kde napríklad za obličku zaplatia až 185 000 eur. Zločinecké gangy pritom tieto orgány vykupujú od chudobných a zúfalých ľudí za menej ako 4 500 eur. Na čierny trh s ľudskými orgánmi dlhodobo upozorňuje Svetová zdravotnícka organizácia. Situácia sa ale bohužiaľ príliš nemení.
Bez peňazí do krčmy nelez
Toto múdro v dnešnej dobe platí tak napoly. Fyzické peniaze už pri sebe zakaždým mať nemusíte, ale mali by ste so sebou nosiť aspon platobnú kartu. Vzhľadom na to, že dnes sa dá kartou platiť takmer všade, mohlo by sa príslovie upraviť na Bez karty či peňazí do krčmy nelez!
Peniaze nesmrdia
Výrok cisára Vespasiána ako jeden z mála platí už dvetisíc rokov bezo zmeny. Počas svojej vlády uvalil dane na niektoré dovtedy nezdaňované komodity a služby. Neváhal zdaniť dokonca ani využívanie verejných záchodov. Keď s tým jeho syn Titus nesúhlasil, Vespasianus mu údajne podal jednu mincu a vyzval ho, nech si k nej čuchne. Titus musel uznať, že sa z mince žiadny zlý zápach nešíri. Na to sa Vespasianus ohradil: "A predsa je z moču."
Korunka ku korunke a o chvíľu bude zo mňa milionár
Rovnako ako v predchádzajúcom prípade aj toto stále platí. Ak šetríme po malých čiastkach, môžeme si postupne nasporiť príjemne vysokú sumu. A ak nás nemrzí míňať drobné za malé radosti alebo za zle spočítané účty, mesačne nás to vyjde aj na stovky eur.
späť