Presne pred siedmimi rokmi, v septembri roku 2008, padla v USA jedna z najväčších a najstarších investičných bánk - Lehman Brothers. Americký finančný obor vtedy musel vyhlásiť bankrot, ktorý je dnes vnímaný ako jeden z kľúčových momentov pre začiatok svetovej finančnej krízy. Avšak pád Lehman Brothers bol len vyvrcholením dlhodobejších problémov, do ktorých sa vtedy dostal americký hypotekárny trh a naň napojené finančné inštitúcie. Svetovú finančnú krízu v roku 2008 (a doznievajúci ešte dnes) tak môžeme vnímať ako dôsledok americkej hypotekárnej krízy.
Banka Lehman Brothers pôsobila na trhu dlhšie ako 150 rokov. V roku 2008 sa jej však stali osudnými hlavne zlé investície do realít v hodnote 60 miliárd dolárov a tiež neschopnosť nájsť investičného partnera, ktorý by ju zachránil. Americký centrálny bankový systém (FED) iným problémovým finančným inštitúciám v minulosti niekoľkokrát pomohol, pretože sa obával, že by ich pád mohol vyvolať krízu v celom systéme. V prípade Lehman Brothers už ale nechcel dať k dispozícii peniaze daňových poplatníkov. Americká vláda tak banku nechala po piatich dňoch krízových rokovaní padnúť. Lenže v Lehman Brothers mali peniaze aj ďalšie banky vrátane európskych. Veľkou mierou sa vďaka tomu dostali do podobných problémov a finančná kríza sa veselo preliala až za oceán. Len o necelé dva týždne neskôr uzavrela americká vláda najväčšiu domácu sporiteľňu Washington Mutual. A jej pád sa stal najväčším krachom v histórii bankového sektora USA.
Poďme sa ale vrátiť späť na začiatok svetovej krízy - teda k americkej hypotekárnej kríze. Vysvetliť jej presné príčiny vôbec nie je ľahké, ale veľmi zjednodušene povedané stáli za krízou amerického hypotekárneho trhu nesplácané hypotéky poskytované klientom so zlou úverovou minulosťou. Ľudsky povedané - vlastný dom si na hypotéku zhotovovali aj tí Američania, ktorí si to proste a jednoducho nemohli dovoliť, a ktorým by banky správne hypotéku vôbec poskytnúť nemali.
Americké bankové inštitúcie spolu s investormi ale začiatkom milénia rozbehli neskutočný kolotoč hypotekárnych úverov. Domácnosti nakupovali domy, bankári a investori profitovali z úrokov a pritom si nikto neuvedomoval, že sa jedná o časovanú bombu. Ľudia postupne neboli schopní svoje hypotéky splácať a domy prepadali do rúk bánk a investorov, ktorí sa následne snažili tieto nehnuteľnosti predať, čo samozrejme nebolo ľahké. Už v roku 2006 sa konfiškácia zadĺžených domov v USA dostala na rekordnú úroveň. Naopak, predaj nových rodinných domov začal v tom istom roku rapídne klesať. Pribúdalo nesplatených a predčasne ukončených hypoték. Úrokové sadzby začali stúpať. A na jar 2007 bol počet nesplácaných hypoték a skonfiškovaných domov ešte vyšší ako v predchádzajúcom roku. Pravidlá ponuky a dopytu sú neúprosné, takže cena nehnuteľností logicky rapídne klesla, došlo k zrúteniu trhu s nehnuteľnosťami a finančné inštitúcie, ako napríklad v úvode spomínaná banka Lehman Brothers, už neboli schopné svoje záväzky zvládať.
V okamihu krachu Lehman Brothers sa začali ďalej prepadať akciové trhy nielen v USA, ale postupne aj v Európe a Ázii. Samotné hypotekárne úvery prestali byť hlavným dôvodom pokračovania krízy, ktorá sa v tú chvíľu kvôli prepojenosti svetovej ekonomiky zmenila z americkej hypotekárnej krízy na finančnú svetovú krízu. Jej dôsledky podľa mnohých odborníkov pociťujeme dodnes.
späť