Sporenie je drina – časť druhá

03-09-2008

Minule sme načrtli pár úvah o tom, prečo vôbec sporiť. Poďme si povedať viac o tom, ako, koľko a kam sporiť.
Koľko sporiť... hm, hádam toľko, koľko si môžeme dovoliť, nie? Koľko si však môžeme dovoliť? Možno by sme sa mali na to pozrieť inak, od konca.

Koľko potrebujem sporiť? Pomôže nám kalkulačka. Ukážme si to na príklade už spomínaného dôchodku:
Matúš má mesačný príjem povedzme cca 21 000 SK (697,07 €). Od štátu očakáva 35%, t.j. 7 350 Sk (243,98 €), z 2.piliera 20%, t.j. 4 200 Sk (139,41 €). Spolu teda 11 550 Sk (383,39 €). Jeho cieľ je ale udržať si na dôchodku svoj príjem. Potrebujeme teda ešte „zohnať“ 9 450 Sk (313,68 €). Predpokladá odchod do dôchodku vo veku 65 rokov a dobu poberania dôchodku 15 rokov. Matúš potrebuje teda nasporiť 1 701 000 Sk (56 462,86 €). Matúš má dnes 30. Doba sporenia bude 35 rokov. Koľko si teda musí odkladať, keď predpokladá priemerné ročné zhodnotenie 4,5% p.a. ? Matúš podľa výpočtov musí sporiť 1 671 Sk (55,47 €). V príklade abstrahujeme od iných faktorov, ako je napríklad úročenie nasporenej sumy na dôchodku, dane, poplatky a podobne. Ak by Matúš ale začal sporiť už ako 25 ročný, stačilo by mu odkladať si 1 268 Sk (42,09 €).. Ak by začal sporiť v 40ke, potreboval by na dosiahnutie rovnakého cieľa 3 076 Sk (102,10 €). Ako vidíme, je ozaj pravdou, že čas sú peniaze 
Jedine....jedine, že by mal vyššie zhodnotenie. Aj preto pri dlhodobých sporeniach odporúčame sporiť do výnosnejších nástrojov (napr. akciové fondy) a pred ukončením sporenia, napríklad tých 5 – 7 rokov postupne nasporenú sumu stabilizovať do konzervatívnejších nástrojov (napr. dlhopisové a peňažné fondy).
Situáciu by Matúšovi pomohlo zlepšiť aj to, keby už mal na začiatku sporenia k dispozícii istú nasporenú sumu (napr. 100 000 SK/ 3 319,39 €), ktorú by bol ochotný ponechať zhodnocovať sa na dôchodok. Potom by mu stačilo sporiť menšiu sumu alebo by pri rovnakej sume nasporil viac.
Na jeden fakt ale poukážem osobitne, je ním inflácia. Potrebujeme peniaze zhodnotiť reálne, nie iba nominálne. Predpokladajme priemernú ročnú mieru inflácie na úrovni povedzme 2,5%. Matúš by po zohľadnení inflácie mal sporiť 2 800 Sk (92,94 €) mesačne, aby reálne dosiahol svoj cieľ. Čo už je teda pri jeho príjme nezanedbateľná položka, že ?
Pomôcť by mu mohlo sporenie do akciových fondov, ktoré z dlhodobého hľadiska infláciu porážajú ( cca o 4%). Iste, mnohí budú namietať, že akcie sú dole. V tomto prípade tvrdím... chvalabohu. Ideálna krivka pre sporenie by totiž vyzerala nejako takto:

Prečo? Po celý čas nakupujeme podiely lacno a ku koncu nám pekne ich cena vyletí nahor. To by bolo ideálne. V skutočnosti to ale vyzerá inak. Pravidelným sporiteľom pomáha tzv. efekt priemerovania nákladov, teda to, že pravidelným nákupom podielov nakupujeme raz drahšie, inokedy lacnejšie, čím dôjde k spriemerovaniu ceny podielov.
Podobným spôsobom by sme v ideálnom prípade mali postupovať aj pri iných cieľoch, ktoré chceme dosiahnuť sporením. Začať teda treba od konca, od cieľa (sumy), akú chceme nasporiť. Prepočet si musí každý urobiť sám. Vyžaduje si to prácu. Sadnúť si a počítať. Zamyslieť sa a rozhodnúť sa niečo podniknúť. Pretože mnohí z nás iba čítajú, principiálne súhlasia, avšak „skutek utek“ a dennodenný stereotyp a pohľad na výpis z účtu udusí prvotné nadšenie. Ide o náš život, naše plány, naše túžby a ciele.
Verím, že váš prípad to nie je. Veľa zdaru praje