mBank
Za začiatok Veľkej hospodárskej krízy býva označovaný 24. október 1929. Zaužívalo sa preňho označenie čierny štvrtok. Tento deň sa na newyorskej burze ponúkalo na predaj cez 12 miliónov akcií. Nikto o ne ale nemal záujem, pretože v tom čase už bolo jasné, že je ich cena nadhodnotená. V okamihu sa z nich stali len bezcenné kusy papiera. Slávna burza na Wall Street musela oznámiť krach. Ako dominové kocky sa začali rúcať aj ďalšie burzy a o deň neskôr, v čierny piatok, sa kríza preliala až do Európy.
20. roky boli v USA, ale aj v mnohých krajinách Európy, obdobím obrovského ekonomického vzostupu. USA ale mali výhodu - nepoškodila ju prvá svetová vojna. Preto sa stali priemyselnou veľmocou a rad Američanov nadobudol dojem, že toto zlaté obdobie nikdy neskončí. Ľudia si kupovali tovar, o akom sa im pred tým ani nesnívalo. Symbolom "luxusu pre všetkých" sa stali napríklad automobily Henryho Forda. Vďaka novinke pomenovanej lízing si ich kupovali aj tí, ktorí by na ne bez pôžičky nikdy nemali. Bankám a úverovým spoločnostiam sa darilo, a na základe krátkeho dotazníka vtedy dostal pôžičku takmer každý, kto mal záujem.
Okrem spotrebného tovaru (automobily, rádiá, vybavenie domácností) si ale Američania vo veľkej miere požičiavali peniaze tiež na nákup akcií. USA totiž v tom čase zachvátila investičná mánia. Vďaka pôžičkám si nákup akcií s vidinou rozprávkových ziskov mohli dovoliť aj robotníci, sekretárky, úradníci - skrátka aj tí, ktorí sa o zákutia finančných trhov nezaujímali dosť do hĺbky. Zvyšujúci sa dopyt logicky hnal ceny akcií nahor. Podľa odborníkov ale hodnota akcií koncom 20. rokov dosiahla svoje maximum a hrozilo, že bublina čoskoro praskne. Ľudia opitie ekonomickým úspechom zlatých dvadsiatych rokov však varovné signály nevideli alebo vidieť nechceli.
Čierny štvrtok a masívna predajná vlna nasledovaná panikou majiteľov akcií a ďalšiou snahou zbaviť sa cenných papierov za každú cenu priniesli rade ľudí tvrdé prebudenie. Americký sen o nekonečnom hospodárskom vzostupe sa rozplynul. Mnohí stratili dôveru nielen v akcie, ale v celý systém kapitalistického hospodárstva. Milióny Američanov prišli o veľkú časť svojho majetku. Tí, ktorí sa rozhodli svoju finančnú budúcnosť zabezpečiť len pomocou akcií, prišli o všetko.
Bezprostredne po krachu na slávnej newyorskej burze začali klienti bánk vo veľkom vyberať svoje úspory. Nie všetky banky mali dostatočne veľké hotovostné rezervy a nakoniec skrachovali. Ďalšie rodiny a firmy tak okrem peňazí stratených v akciách prišli aj o svoje úspory. Spoločnosti, ktoré kvôli tejto situácii nezískali pôžičky na preklenutie krízy, tiež skrachovali. O zamestnanie prišli desaťtisíce ľudí. Bez práce sa vraj ocitol najmenej jeden zo štyroch robotníkov. S dlhodobým riešením americkej krízy v podobe súboru opatrení nazvaných New Deal prišiel v roku 1933 až prezident Franklin Delano Roosvelt.
Vo zvyšku sveta zasiahla hospodárska kríza hlavne štáty orientované na export. Na vine bola okrem iného znížená kúpna sila USA. Medzi zasiahnuté štáty patrilo aj Československo. Obzvlášť zle na tom ale začiatkom 30. rokov bolo Nemecko. V jeho prípade však nebola na vine len americká hospodárska kríza a s ňou spojené ukončenie amerických pôžičiek, ale aj dôsledky prehratej prvej svetovej vojny. Nemecko platilo ohromné reparácie, výnosy uhoľných baní v Sársku muselo odvádzať Francúzsku a prišlo o všetky svoje kolónie. Kritická ekonomická situácia nahrávala populistom, a preto stúpala obľuba extrémistickej politickej strany NSDAP v čele s Adolfom Hitlerom. Veľká hospodárska kríza a tiež dôsledky prvej svetovej vojny tak veľkou mierou prispeli k začiatku najväčšieho konfliktu v dejinách - ku druhej svetovej vojne.
späť