Ekonomická kríza v roku 1973 ukázala akú veľkú moc má ropa

Ropná kríza v 70. rokoch západnému svetu prvýkrát ukázala, že závislosť na dovoze energetických surovín je veľmi zradná a že ropa je mocnejšia politická a ekonomická zbraň, než si do tej doby mnohí mysleli. Čo sa vlastne v prvej polovici 70. rokov s cenou ropy stalo a prečo?

Väčšina vyspelých ekonomík vnímala ropu ako pomerne lacnú surovinu, ktorej je dostatok, a preto nie je potrebné s ňou nejako zvlášť šetriť. Takzvaný ropný šok prišiel až v roku 1973. O hľadaní iných energetických zdrojov a znižovanie spotreby sa vtedy rozhodne neuvažovalo a nikto sa na nič podobné nechystal. Lenže, zatiaľčo ešte v prvej polovici roka 1973 stál barel ropy 3 doláre, o rok neskôr to bolo už 14.

V októbri 1973, počas židovského sviatku Jom Kipur, začala koalícia Egypta a Sýrie za podpory ďalších arabských krajín vojenský útok na Izrael. Tomu sa však podarilo nepriateľské jednotky zo svojho územia vytlačiť a dokonca ešte získať časť nového územia na Sinajskom polostrove. Možno si hovoríte, ako s touto vojnou súvisí ropa. Nebojte sa, hneď sa k tomu dostaneme.

Arabskí exportéri čierneho zlata vtedy vyhlásili, že jeho produkciu zníži a zároveň obmedzí vývoz do krajín, ktoré v spomínanom konflikte Izrael podporovali. A to až do doby, než Izrael opustí novo obsadené územia. Ekonomické vplyvy popísaného ropného embarga skutočne donútili celý rad európskych krajín a Japonsko, aby Izrael vyzvali na opustenie novonadobudnutých oblastí. Po dlhých rokovaniach s krajinami OPEC vo Washingtone v marci 1974 sa nakoniec podarilo embargo odvolať.

Skokové zvýšenie cien ropy malo obrovské dopady. Drvivo ho pocítili vyspelé krajiny - nešlo len o neprijateľné fronty na benzínových pumpách. Embargo ochromilo všetok priemysel, ktorý s ropou a jej derivátmi súvisí. Svoju daň si vybralo aj v rozvojových krajinách, ktorým sa počas 60. rokov začalo dariť, ale bez nevyhnutného paliva sa ich rozvoj opäť zabrzdil. Jediný, kto na tom všetkom naozaj zarobil, bol asi Sovietsky zväz. Dopyt po jeho rope vzrástol, ceny sa zvýšili a do štátnej pokladnice pritiekli obrovské sumy peňazí.

Nesmieme zabúdať, že ropný šok mal aj jednu veľkú výhodu. Niekoľko krajín si vďaka nemu v 70. rokoch uvedomila, že závislosť len na jednej energetickej surovine, navyše dovážanej prevažne z jednej časti sveta, môže byť do budúcna veľa nebezpečná. Obchodníci začali zvažovať investície do vývoja alternatívnych zdrojov energie a do technológií, ktoré by zvýšili jej úsporu. Dalo by sa teda povedať, že všetko dobre dopadlo, pretože z tejto chyby sme sa do budúcnosti poučili.