Zlomil som otca!

Ak čakáte na rodinný krvák, ste na nesprávnej adrese. Ak hľadáte reálny príbeh zo života a navyše o mBank, čítajte ďalej :o)

Výroky „Víno káže, vodu pije“ alebo „Šuster chodí bosý“ v mojom prípade nie sú našťastie na mieste. Ako 100%-ný mBank positive využívam od začiatku takmer všetky naše produkty. Pochopiteľne, produkty našej banky využíva aj moja rodina a mnohí moji známi, keďže mBank sa stala neoddeliteľnou súčasťou môjho súkromného života. V kútiku duše som dúfal, že raz na to ukecám aj mojich rodičov. Ani som sa o to príliš nepokúšal, keďže naši v živote ani raz neťukli do počítača. Otec vie volať z mobilu, ale sms-ka je nad jeho sily. Mama je o krok vpred. Vie listovať v teletexte, pustiť si CD prehrávač a dokonca si vie vybrať peniaze z bankomatu. Otec je však náš veľký fanúšik, keďže je odveký bojovník proti bankovým poplatkom. Niečo som po ňom teda zdedil :) Prednedávnom ma šokoval oznámením: „Ideme do toho!“. A je to tu, prišlo to od nich samých, racio zvíťazilo. Prekonali antitechnologické predsudky a zrátali si, koľko môžu ušetriť ročne na poplatkoch. K tomu sa pridalo aj to, že tých pár ťažko našetrených rantálok sa im u nás ešte aj zhodnotí. Konal som okamžite. Vyplnil som za nich on-line žiadosť o založenie účtov v mBank. Po podpise zmlúv prostredníctvom mobilného tímu z neďalekého mesta o pár dní dorazili už aj karty. Vďaka tomu majú naši pocit hmatateľnejšieho kontaktu s bankou, na aký boli celý život zvyknutí. Trvalo mi nejaký čas, kým som im vysvetlil, že zadávanie prevodu na pobočke tradičných bánk nie je nič iné, ako to, čo spravím sám doma pri počítači, a to, že tam vlastne platia viac menej za čas bankového pracovníka. Na výčitku, že to oni nedokážu, som mal jednoduchú odpoveď. Tých pár trvalých príkazov im nahodím za pár minút. Jednorazové prevody robia raz za sto rokov, takže ma to nebude nijako zaťažovať. Dokonca si môžu na náš účet nechávať poukazovať dôchodok zo Sociálnej poisťovne. Na nič iné banku nepotrebujú. To som im ale musel vsugerovať, aby sa s tým stotožnili. Hotovosť si môžu vybrať trikrát mesačne bezplatne z bankomatu, platiť kartou ich ešte musím naučiť. Som rád, že sa mi to celé podarilo zrealizovať k otcovmu okrúhlemu jubileu – 70. rokom. Bol to jeden z malých veľkých darčekov. Bude mať totiž o jeden dôvod na sťažovanie menej. Teraz si už môže s radosťou povedať: „Zbohom poplatkom.“ A čo vy? Rovnako bojujete s technologickými zábranami svojej rodiny a známych? Ukážte im na svojom príklade, aké je internetové bankovníctvo ľahké, rýchle a ako navyše šetrí peniažky. Skúste ísť na to napríklad ako ja. Aké s tým máte skúsenosti? Podeľte sa s nami o svoj názor.

Skoré osvietenie vašich najbližších želám