mBank
V posledných mesiacoch sme svedkami pomerne zaujímavých udalostí, aké si mnohí nepamätáme, s akými nemáme skúsenosti, dôsledky ktorých teda nevieme presne predvídať.
Svet bojuje s hospodárskou recesiou, ktorá prišla pre mnohých analytikov ozaj nečakane. Pre iných zase asi tak nečakane, ako prichádza smrť tuhého fajčiara, ktorý fajčí jednu po druhej. Hrozil nám nedostatok plynu a výpadok elektrickej energie. Hrozí nám krach niektorých firiem či prevádzok a s tým spojené prepúšťanie. Ľudia sú opatrnejší, žijú v pochybnostiach. Nechcem však šíriť zbytočne poplašné správy. Ide mi skôr o niečo iné.
Počúvame, že by sme mali viac sporiť, šetriť energiou, jednoducho, v mnohom sa „obmedziť“. Nezhromažďovať statky za každú cenu, neplytvať. Aj lekári nám často vravia pri pohľade na naše výsledky krvi, že by bolo vhodné zmeniť stravovacie návyky, viac sa pohybovať, menej pozerať telku, či surfovať po nete.
No a tu je kameň úrazu. Jednoducho by sme mali zmeniť niečo, čoho zmena žiaľ „bolí“. Mali by sme zmeniť svoje návyky. Veru, zvyky sú to, čo určuje náš život, jeho kvalitu, jeho ďalšie smerovanie. Pokiaľ nezmeníme svoje návyky, nezmení sa takmer nič.
Návyky musíme zmeniť na všetkých úrovniach spoločnosti a vo viacerých oblastiach. Začať by sme však mali v prvom rade od seba. Spomeňme len návyky finančné.
Detinský postoj mať všetko hneď, za každú cenu a s tým spojené zadlžovanie sa hlava- nehlava, ignorancia sporenia a vytvárania rezerv, jedným slovom absencia myslenia na „zadné vrátka“ sa mnohokrát nevypláca. To, čo máme dnes, nemusíme mať zajtra. Aký návyk by sme si teda mali vypestovať ako prvý? Vyjadrím len svoj osobný názor. Návyk získavať vzdelanie v oblasti financií a začať sa o ne starať. Vedieť si nejaké to euro ušetriť, vedieť riadiť svoje dlhy a myslieť aj na to, že môže prísť nečakaná udalosť. Strata zamestnania, horšie časy v podnikaní, choroba, úraz... Najmä živnostníci a malí podnikatelia robia častokrát chybu, že svoje rodinné financie neoddeľujú od firemných. S úpadkom podnikania teda môže dôjsť k úpadku rodiny po stránke finančnej a zrejme aj po stránke emocionálnej a vzťahovej.
Vraj na vypestovanie nejakého návyku je potrebné istú činnosť vykonávať pravidelne aspoň 30 dní, aby sa nám „dostala do krvi“.
Skúsme teda ozaj začať sledovať svoje výdavky, uvažovať, ako zvýšiť príjmy, začnime viac čítať a plánovať. Nech našim šéfom – plánovačom, nie je televízny program, ale naše osobné ciele a potreby. Zvyknime si netráviť čas zbytočnými komentármi na adresu politikov, susedov, či farára a namiesto toho skúsme myslieť konštruktívnejšie. Osvojme si návyk nepýtať sa iba „prečo“ , ale aj „ako“. Ako môžem žiť kvalitnejšie? Ako môžem pomôcť sebe a iným? Ako môžem vylepšiť svoju finančnú situáciu dnes, o rok, o päť rokov? Ako ochrániť majetok, ktorý dnes mám? Myslím si, že jedine osvojením si tohto návyku, návyku hľadať riešenia, je možné v živote rásť. Úspešní jedinci vidia v krízach príležitosť. Príležitosť k zmene.
Kto posilňuje, vie, že rast svalu bolí, niekedy príde „svalovka“. No na druhej strane predstava výsledku našej námahy, dosiahnutie cieľa, či obdivu okolia je zaslúženou odmenou za vykonanú námahu, za zmenu návykov.
Zmena však neprichádza hneď, buďme trpezliví. Doprajme si čas, no buďme k sebe zdravo prísny. Za pokrok sa pokojne niečím odmeňme. :-)
Už naši starí rodičia vravievali, že zvyk je železná košeľa... Veru, aj keď častokrát ťaží, odložiť ju a obliecť si novú vyžaduje pre mnohých takmer nadľudské úsilie. Verím, že medzi nich nepatríme. Držím nám palce. :-)