Priznávame, že aj my sme ešte minulý týždeň poznali len informácie z prvých dvoch bodov. Teraz je rada na vás – čo z nasledujúcich zaujímavostí je pre vás stará známa vec?
- Prvýkrát ich predstavila japonská spoločnosť Denso Wave Inc. v roku 1994, a to len pre účel sledovania automobilových súčiastok.
- QR kódy nemusia byť čiernobiele, stačí len dostatočný kontrast a môžu hrať rôznymi farbami. Dokonca je do nich možné vložiť aj logo firmy.
- Spoločnosť Audi vytvorila QR kód pri príležitosti svojho stého výročia. Zamestnancom dala do rúk čierne a biele doštičky, tí ich zdvihli nad hlavu a na svete bol kód o ploche 159 m2.
- Do QR kódu sa zmestí 7 089 číselných a 4 296 alfanumerických znakov.
- QR kód môže použiť úplne ktokoľvek, nevzťahuje sa na nich žiadna spoplatnená licencia.
- QR kód nemôže byť hore nohami – na rozdiel od čiarového sa dá prečítať zo všetkých uhlov.
- Použitiu QR kódu sa hovorí „qiknutie“.
- Podľa štatistík najaktívnejšie „qikajú“ ľudia vo veku 35 – 44 rokov, hlavne ženy a najviac Japonci a Američania.
- Okrem kruhov v obilí teraz na poliach frčia aj QR kódy. Podľa Guinnessovej knihy rekordov je autorom najväčšieho z nich Číňan Xu He. Vytvoril ho 15. 4. 2015 v Cangzhou uprostred poľa pšenice. Kód zaberá plochu 36,100 m². Nikde sme ale nenašli, či ho bolo možné naozaj načítať, ani na čo odkazoval.
- Ľudia si na seba nechávajú QR kódy aj tetovať – skutočne sú potom čitateľné. Bohužiaľ sa objavujú aj správy o kódoch, ktoré vedú úplne inam, než ich nositeľ zamýšľal, alebo sa po ich načítaní zobrazuje chybová hláška. Ťažko povedať, čo je horšie…